Posolstvo.

Autor: Karin Kováčová | 3.10.2014 o 9:25 | Karma článku: 13,74 | Prečítané:  590x

Sledovala som jeho bacuľaté pršteky – v ruke zvieral ceruzu a jej hrot sa vrýval do mäkkého bieleho papiera. Sústredene vpisoval písmenko po písmenku do slov…. “Nepozeraj sa! To je tajné!” – pohľadom aj tónom hlasu mi dal jednoznačne najavo, aby som sa láskavo zaoberala niečím iným.

Prestala som sledovať čas, užívala som si ticho a pokoj…

Začula som cupotanie ku vchodovým dverám . O pár sekúnd už na mňa gánil šibalskými očami a potmehútskym úsmevom na perách:  “Zdalo sa mi, že niekto klopal, pôjdeš otvoriť?”

Tušila som, že ide o nejakú “tajnú misiu”. Otvorila som dvere – na zemi ležala obálka. Skôr než som stihla, už ju zvieral v rukách a vtláčal ju do tých mojích.

“To je pre teba! Máš poštu.” – oznámil mi a v jeho očiach sa zráčilo obrovské očakávanie. 

“No tak, čítaj!” – vyzýval ma.

Usadila som sa a očami prebehla prvé riadky – tancujúce písmenká sa mi mihotali pred očami a tie jeho, plné nedočkavosti ma pozorovali a takmer hypnotizovali. Práve som držala v ruke ten najkrajší list!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?