.... "sila" priateľstva!

Autor: Karin Kováčová | 2.1.2012 o 11:30 | Karma článku: 15,75 | Prečítané:  2940x

Ráno som sa prebudila nie v najlepšej nálade.... Návody typu "usmej sa na seba do zrkadla"  "hovor si, že sa máš rada"... vôbec nezabrali.Pomyslenie na dobrú kávu s nejakou priateľkou vzbudili vo mne nádej na úsmev. Po prvom telefonáte, v ktorom som si vypočula samé negatívne informácie, som sa vzdala myšlienky vypiť si kávičku s niekym. Naklusala som do kaviarne, kde sa vôňa povzbudzujúceho moku šírila tak intenzívne, že už to ma usadilo do kresla so stúpajúcou krivkou nálady.

Chvíľu som uvažovala, sledovala ruch ulice i pokoj pri pohľade na zasnežené Tatry... Z myšlienok ma vytrhla partia dievčat, ktoré svojou krásou i chichotavým smiechom boli neprehliadnuteľné a tiež neprepočutiteľné...

Analýzu o Silvestrovskej párty, podrobný popis toho kto, kde, s kým a v akých šatách ....kto ako hrozne vyzeral, pil,vystrájal..... si vypočul chtiac nechtiac každý, kto zatúžil po dúšku kávy.

Keďže Poprad nie je mesto veľké a každý každého pozná, dozvedela som sa i čo to o svojich blízkych, priateľoch.... a asi by sa z týchto komentárov nik netešil.

Družnú debatu prerušilo zazvonenie telefónu... Mladá dáma sa po evidentnej výmene názorov s niekým na druhej strane začala uberať na odchod a skôr než zmizla za dverami kaviarne - odovzdali si kámošky medzi sebou tisíc božtekov, polichotení, pohladkaní -" cmuk puska, pa pyštek, ahoj srdiečko " a medzi tým cmuk cmuk cmuk.....

Dvere sa snáď ešte ani nezatvorili, keď sa miestnosťou začali šíriť konštatovania o Zuzke - ako nám všetkým došlo,o tom aká a hentaká je... Už viem, čo mala oblečené, s kým a ako sa bavila, aj keď chodí s Alexom.....

V nemom úžase ostali kámošky, keď Zuzka pricupkala ku stolu a s ňou zavial konečne aj čerstvý vzduch /spoza cigaretového dymu už boli dievčatá ťažko rozoznateľné/...

"Bambulky, nechala som tu slnečné okuliare..." zahlásila s úsmevom.

"Moja zlatučká, tak si sa prehnala..., no - je signál toho, že sa  nemôžeme na dlho rozlúčiť.... vidíme sa... " cmuk cmuk cmuk....

Zuzanka - tak ako sa zjavila, zmizla .... "Poď rýchlo, nie že sem ešte priletí, lebo ma porazí - ideme inam." zaznelo.

 

Dievčatá odišli a v kaviarni ostalo akési zvláštne ticho... Pohľady a gestá prísediacich naznačovali, že tentokrát sa stali terčom družných debát "super kámošky" .... Tiež som o tom celom uvažovala a hoci sa mi nálada napokon nevylepšila - aspoň som si uvedomila, že nie každé priateľstvo a úsmev stoja za to...

O to som vďačnejšia za skutočných priateľov, ktorých by som spočítala síce na jednej ruke - ale pocit, že takéto divadlo - ktorého by som bola hlavnou predstaviteľkou -  by nedokázali zahrať ....  a to za úsmev stojí, nie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?