HC Levíča

Autor: Karin Kováčová | 25.10.2011 o 9:00 | Karma článku: 15,21 | Prečítané:  2864x

O KHL a HC Lev už toho bolo povedané a napísané …. je však neuveriteľné, ako to vnímajú deti … Vzhľadom na to, že žijem v Poprade, je nemožné nevnímať hokej a dianie okolo neho. Očakávania, či sa vôbec KHL v PP bude realizovať, nadšenie a eufória z toho, že sa to napokon podarilo a potom samotný štart tejto súťaže – to všetko sa nás dotýkalo a prežíval to  "samozrejme" aj náš 4-ročný syn.

 

Tragédia, ktorá v úvode súťaže vyvolala nesmierny žiaľ a emócie – slzy, ktoré sa kotúľali pri TV i na spomienkových miestach po celom svete, boli spočiatku pre jeho malú hlavičku veľkým otáznikom... Ubehlo pár týždňov a vybrali sme sa na zápas …. Bol pochybovačný, bolo preňho nepochopiteľné, že hokej sa hrá aj bez najlepšieho hokejistu... Svojsky to komentoval cestou na štadión – stavili sme sa v potravinách, veď k dobrému športovému vyžitiu patrí niečo na pitie i chrumkanie - chválil sa všetkým prítomným: „ .. musím si kúpiť nejakú sladkosť, mám nervy, idem na hokej a to som zvedavý, ako ho budú tí machri hrať, keď môj najlepší hokejista Paľo Demitra už tam nebude ... „

Samozrejme po celom prehodnotení a komentári tejto tragédie jeho očami sme sa konečne dostali na ulicu a rozžiarenými očkami sledoval, koľko ľudí sa ide pozrieť na hokej s ním.

Všetkým sa prihováral, vysvetľoval, že on drží palce čiernym, lebo to sú popradské levi, v rúčkach niesol sviečku, ktorú sme pred zimákom zapálili pre Paľa a zmizli sme v dave fanúšikov.

Pri spustení hymny levov sa neudržal na uzde – zatancoval, zaspieval a povzbudzoval : „ ...pokémoni hrajte.... popradské levi ste lepší.... „

Jeho nálada sa menila podľa stavu zápasu - „ nevzdávajte sa, poďme , poďme...“ povzbudzoval s ostatnými.

Zápas sa pre Levov skončil prehrou a malému sa očká zaliali slzami.

Cupkal smerom k východu, zrejme celú situáciu prehodnocoval... Vysvetľovali sme mu, že taký je šport, že raz je to o výhre, inokedy o prehre, trvalo mu chvíľku, kým sa s tým zmieril.

Nadýchol sa, veľavravne premeral dav, v ktorom sme stáli a vyhlásil: „ Takže teraz začnem trénovať, budem takým hokejistom ako bol Demitra a nabudúce vyhráme, vážení a milí!“

Cestou zo štadióna som sledovala, koľko detí , celých rodín kráča ulicou, koľko rôznych emócií sa valí okolo nás a musím uznať, že hoci sa mi na ten hokej moc nechcelo ísť, napokon som rada...  Mám pocit, že hokej pod Tatrami prináša viac príjemnej eufórie a chuti držať spolu … Bola som milo prekvapená i úrovňou služieb, organizácie a kultúrou povzbudzovania, v prvom rade však samotným hokejom – ktorý prilákal všetky vekové kategórie a podľa značiek áut - od Michaloviec až po Bratislavu.

Neostáva mi nič iné, len si priať, aby sezóna chlapcom vyšla, aby hokej v Poprade motivoval deti podobať sa na svoje idoly, ktoré teraz môžu sledovať z blízka – dokonca výnimočne v dvoch domácich popradských mužstvách. A čas ukáže, či to so zámerom – byť najlepším hokejistom – myslí vážne i náš syn... Kto vie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?