Bylinkový čaj.

Autor: Karin Kováčová | 15.7.2011 o 9:32 | (upravené 15.7.2011 o 10:09) Karma článku: 24,36 | Prečítané:  4843x

…... pomaličky sa tmolila po supermarkete, sem tam sa pristavila a opierajúc sa o nákupný košík, premeriavala si ľudí od hlavy po päty …....... Chvíľu s neurčitým pohľadom, chvíľu s náznakom úsmevu i prekvapenia... Vyžarovala neistotu a asi preto mi na ňu padol pohľad – mala som pocit, že čochvíľa bude potrebovať moju pomoc – už som si v duchu pripomínala postup záchrany života, no pri pohľade do jej očí som pochopila, že v tejto chvíli do tuhého nepôjde.

 

 

Pristavila sa na mne pohľadom, prebehla od hlavy po päty a zvedavo zakukla i do košíka. Keď som sa na ňu usmiala, vyčarila niečo ako úsmev, dlaňou prešla po svojej šatovke, oprela sa o paličku a vykročila k regálu.

Šatovka ošúchaná rokmi, zošuverené ruky a strhaná tvár – no v nej toľko beznádeje a smútku, že jednoducho som nemohla nevšímať si ju. Vzala do ruky jogurt, snažila sa niečo z obalu vyčítať, hoci bolo jasné, že jej oči už na nestačia. Po chvíli ho vložila do košíka, potom druhý, tretí a …. precupkala pár metrov …. jogurty vybrala a nenápadne, tak aby to nikto nevidel ich povykladala postupne späť. Pristavila sa pri konzervách, po chvíľke postávania vložila do košíka malú plechovku, po dvoch -troch neistých krokoch sa za ňou načiahla a vrátila ju späť …...

Je zbytočné opisovať, že situácia sa takto opakovala ….. dokonca i ten pocit, ktorý ma ovládol je neopisateľný... Staručká drobná osôbka si zapýtala nakrájať ešte päť kúskov koliesok salámy a šuchotala smerom ku kasám, dívajúc sa do preplnených košíkov..... Stála v rade za mnou, tichúčko naďalej pozorovala ruch okolo seba, len ju si nevšímal nik. Pri pohľade do jej košíka sa ma zmocnila úzkosť a nesmierna ľútosť i zlosť..... Dva biele rožky úzkostlivo strážila a v rukách pripravené mince zvierala tak, ako keby ešte stále váhala, či kúpiť jeden alebo dva kúsky pečiva.

Strážila svoje miesto v rade a nakukovala, či sa už míňa tá kopa tovaru na páse kasy pred ňou.

… počkala som , kým prejde pár metrov od dverí. Oslovila ju a do rúk vopchala svoj nákup.

Dali sme sa do reči a chvíľu mi trvalo, kým som ju presvedčila o tom, aby to odo mňa prijala.

Rozprávali sme sa asi hodinku, celý svoj život zhrnula v krátkom okamihu a popri tom, ako som jej niesla nákup ku paneláku, sa rozplakala snáď desať krát.

Rozlúčili sme sa, no musela som sľúbiť, že prídem niekedy aspoň na bylinkový čaj.

 

Neschádza mi z mysle už niekoľko dní – pani, ktorá celý život zasvätila škole a výchove detí..., aby o to svoje – jediné kvôli chorobe prišla , aby prišla o svoju budúcnosť, o potešenie vložiť si do košíka päť plátkov salámy.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?