Rastú pred Vianocami žalúdky?

Autor: Karin Kováčová | 23.12.2013 o 9:45 | (upravené 23.12.2013 o 9:56) Karma článku: 17,19 | Prečítané:  770x

Zákon schválnosti funguje! Stojím zasa v rade, ktorý sa hýbe najpomalšie! Netrpezlivo poklepkávam špičkou nôh a už mám sto chutí svoj nákup oželieť a nechať ho na stred uličky! Spomeniem si však na prázdnu misu s ovocím a na skryvené ústa môjho syna, ak mu oznámim, že mlieko a cerálie už došli...

Predavačka mi síce ponúkla možnosť postaviť sa ku kase "do desať položiek", tá sa všk vlanila cez dobrých desať metrov .... Ale čo už?! Začala som presviedčať samu seba - veď sviatky sú predo dvermi, už o pár dní to všetko utíchne. Pohľadom som prešla po supermarkete a sledovala ako sa na kasu doslova nepájali nákupné koše - vyzerali ako vagóniky, bohato a štedro prekypujúce všemožným tovarom. Chúďatko pokladničky-sem tam si odfúkli ako lokomotívy a ich červené líca mi pripomínali kreslené postavičky z rozprávky Thomas. Začala som sa usmievať.... Rada sa o čosi pohla a naskytol sa mi pohľad na dvojicu, ktorá evidentne započula informácie o konci sveta .... Dva nákupné košíky presúvali po centimetroch, družne sa dohadovali o tom, čo ešte pridať a čo nie... Uvedomila som si, že takéto okopisté koše sú všade navôkol... V telefóne som pre istotu skontrolovala otváracie hodiny okolitých obchoďákov - mala som pocit, že mi čosi ušlo. Žeby sa otvorili až v roku 2014???? Postúpila som o krok vpred! Wau - už iba 5 košíkov a dostanem sa odtiaľ! Položky v nich snáď ako keby nemali konca kraja, pokladničný doklad sa vlnil ako had a už siahal takmer na zem... Ďalší a ďalší... Konečne som mohla na pás vyložiť nákup aj ja. Pani v pokladni na mňa pozrela - skontrolovala objem nákupu a neisto sa opýtala - "To je všetko?" "Áno." - odpovedala som. "Čo vy na sviatky nie ste doma?" - vyzvedala. Našu debatu prerušovali otázky ostatných kupujúcich a tak sa úlohy agenta vzdala. Vzala som tašku a s rosťou sa pohla von, na čerstvý vzduch... Vo dverách som narazila na inváziu prázdnych nákupnych košíkov a vydesené tváre, vystresované pohľady - akoby sa obávali, či ešte vôbec niečo ostalo aj pre ne! Sadla som si za volant, vidina nekonečnej kolóny brzdových svetiel veštila, že návrat domov ešte chvíľu potrvá... Zaškvŕkalo mi v bruchu! No - namojveru už by som si aj do niečoho zahryzla.. Doma pripravená teplá polievočka mi akoby zavoňala v aute. Hneď ako som otvorila dvere na byte, privítala ma vôňa tej skutočnej. Sadla som si k večeri. Zamrvila sa na stoličke, niekoľkokrát vstala a skontrolovala skontrolovala chladničku, nazrela do mrazničky... Zrazu ma prepadla obava, či budeme mať čo jesť a piť... Myslím, že obavy sú zbytočné - veď Vianoce sú tu, ale žalúdky máme stále tie isté... Alebo začnú rásť až 24.????
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?