.... "sila" priateľstva!

Autor: Karin Kováčová | 2.1.2012 o 11:30 | Karma článku: 15,75 | Prečítané:  2931x

Ráno som sa prebudila nie v najlepšej nálade.... Návody typu "usmej sa na seba do zrkadla"  "hovor si, že sa máš rada"... vôbec nezabrali.Pomyslenie na dobrú kávu s nejakou priateľkou vzbudili vo mne nádej na úsmev. Po prvom telefonáte, v ktorom som si vypočula samé negatívne informácie, som sa vzdala myšlienky vypiť si kávičku s niekym. Naklusala som do kaviarne, kde sa vôňa povzbudzujúceho moku šírila tak intenzívne, že už to ma usadilo do kresla so stúpajúcou krivkou nálady.

Chvíľu som uvažovala, sledovala ruch ulice i pokoj pri pohľade na zasnežené Tatry... Z myšlienok ma vytrhla partia dievčat, ktoré svojou krásou i chichotavým smiechom boli neprehliadnuteľné a tiež neprepočutiteľné...

Analýzu o Silvestrovskej párty, podrobný popis toho kto, kde, s kým a v akých šatách ....kto ako hrozne vyzeral, pil,vystrájal..... si vypočul chtiac nechtiac každý, kto zatúžil po dúšku kávy.

Keďže Poprad nie je mesto veľké a každý každého pozná, dozvedela som sa i čo to o svojich blízkych, priateľoch.... a asi by sa z týchto komentárov nik netešil.

Družnú debatu prerušilo zazvonenie telefónu... Mladá dáma sa po evidentnej výmene názorov s niekým na druhej strane začala uberať na odchod a skôr než zmizla za dverami kaviarne - odovzdali si kámošky medzi sebou tisíc božtekov, polichotení, pohladkaní -" cmuk puska, pa pyštek, ahoj srdiečko " a medzi tým cmuk cmuk cmuk.....

Dvere sa snáď ešte ani nezatvorili, keď sa miestnosťou začali šíriť konštatovania o Zuzke - ako nám všetkým došlo,o tom aká a hentaká je... Už viem, čo mala oblečené, s kým a ako sa bavila, aj keď chodí s Alexom.....

V nemom úžase ostali kámošky, keď Zuzka pricupkala ku stolu a s ňou zavial konečne aj čerstvý vzduch /spoza cigaretového dymu už boli dievčatá ťažko rozoznateľné/...

"Bambulky, nechala som tu slnečné okuliare..." zahlásila s úsmevom.

"Moja zlatučká, tak si sa prehnala..., no - je signál toho, že sa  nemôžeme na dlho rozlúčiť.... vidíme sa... " cmuk cmuk cmuk....

Zuzanka - tak ako sa zjavila, zmizla .... "Poď rýchlo, nie že sem ešte priletí, lebo ma porazí - ideme inam." zaznelo.

 

Dievčatá odišli a v kaviarni ostalo akési zvláštne ticho... Pohľady a gestá prísediacich naznačovali, že tentokrát sa stali terčom družných debát "super kámošky" .... Tiež som o tom celom uvažovala a hoci sa mi nálada napokon nevylepšila - aspoň som si uvedomila, že nie každé priateľstvo a úsmev stoja za to...

O to som vďačnejšia za skutočných priateľov, ktorých by som spočítala síce na jednej ruke - ale pocit, že takéto divadlo - ktorého by som bola hlavnou predstaviteľkou -  by nedokázali zahrať ....  a to za úsmev stojí, nie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?