HC Levíča

Autor: Karin Kováčová | 25.10.2011 o 9:00 | Karma článku: 15,21 | Prečítané:  2850x

O KHL a HC Lev už toho bolo povedané a napísané …. je však neuveriteľné, ako to vnímajú deti … Vzhľadom na to, že žijem v Poprade, je nemožné nevnímať hokej a dianie okolo neho. Očakávania, či sa vôbec KHL v PP bude realizovať, nadšenie a eufória z toho, že sa to napokon podarilo a potom samotný štart tejto súťaže – to všetko sa nás dotýkalo a prežíval to  "samozrejme" aj náš 4-ročný syn.

 

Tragédia, ktorá v úvode súťaže vyvolala nesmierny žiaľ a emócie – slzy, ktoré sa kotúľali pri TV i na spomienkových miestach po celom svete, boli spočiatku pre jeho malú hlavičku veľkým otáznikom... Ubehlo pár týždňov a vybrali sme sa na zápas …. Bol pochybovačný, bolo preňho nepochopiteľné, že hokej sa hrá aj bez najlepšieho hokejistu... Svojsky to komentoval cestou na štadión – stavili sme sa v potravinách, veď k dobrému športovému vyžitiu patrí niečo na pitie i chrumkanie - chválil sa všetkým prítomným: „ .. musím si kúpiť nejakú sladkosť, mám nervy, idem na hokej a to som zvedavý, ako ho budú tí machri hrať, keď môj najlepší hokejista Paľo Demitra už tam nebude ... „

Samozrejme po celom prehodnotení a komentári tejto tragédie jeho očami sme sa konečne dostali na ulicu a rozžiarenými očkami sledoval, koľko ľudí sa ide pozrieť na hokej s ním.

Všetkým sa prihováral, vysvetľoval, že on drží palce čiernym, lebo to sú popradské levi, v rúčkach niesol sviečku, ktorú sme pred zimákom zapálili pre Paľa a zmizli sme v dave fanúšikov.

Pri spustení hymny levov sa neudržal na uzde – zatancoval, zaspieval a povzbudzoval : „ ...pokémoni hrajte.... popradské levi ste lepší.... „

Jeho nálada sa menila podľa stavu zápasu - „ nevzdávajte sa, poďme , poďme...“ povzbudzoval s ostatnými.

Zápas sa pre Levov skončil prehrou a malému sa očká zaliali slzami.

Cupkal smerom k východu, zrejme celú situáciu prehodnocoval... Vysvetľovali sme mu, že taký je šport, že raz je to o výhre, inokedy o prehre, trvalo mu chvíľku, kým sa s tým zmieril.

Nadýchol sa, veľavravne premeral dav, v ktorom sme stáli a vyhlásil: „ Takže teraz začnem trénovať, budem takým hokejistom ako bol Demitra a nabudúce vyhráme, vážení a milí!“

Cestou zo štadióna som sledovala, koľko detí , celých rodín kráča ulicou, koľko rôznych emócií sa valí okolo nás a musím uznať, že hoci sa mi na ten hokej moc nechcelo ísť, napokon som rada...  Mám pocit, že hokej pod Tatrami prináša viac príjemnej eufórie a chuti držať spolu … Bola som milo prekvapená i úrovňou služieb, organizácie a kultúrou povzbudzovania, v prvom rade však samotným hokejom – ktorý prilákal všetky vekové kategórie a podľa značiek áut - od Michaloviec až po Bratislavu.

Neostáva mi nič iné, len si priať, aby sezóna chlapcom vyšla, aby hokej v Poprade motivoval deti podobať sa na svoje idoly, ktoré teraz môžu sledovať z blízka – dokonca výnimočne v dvoch domácich popradských mužstvách. A čas ukáže, či to so zámerom – byť najlepším hokejistom – myslí vážne i náš syn... Kto vie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?