Bylinkový čaj.

Autor: Karin Kováčová | 15.7.2011 o 9:32 | (upravené 15.7.2011 o 10:09) Karma článku: 24,36 | Prečítané:  4830x

…... pomaličky sa tmolila po supermarkete, sem tam sa pristavila a opierajúc sa o nákupný košík, premeriavala si ľudí od hlavy po päty …....... Chvíľu s neurčitým pohľadom, chvíľu s náznakom úsmevu i prekvapenia... Vyžarovala neistotu a asi preto mi na ňu padol pohľad – mala som pocit, že čochvíľa bude potrebovať moju pomoc – už som si v duchu pripomínala postup záchrany života, no pri pohľade do jej očí som pochopila, že v tejto chvíli do tuhého nepôjde.

 

 

Pristavila sa na mne pohľadom, prebehla od hlavy po päty a zvedavo zakukla i do košíka. Keď som sa na ňu usmiala, vyčarila niečo ako úsmev, dlaňou prešla po svojej šatovke, oprela sa o paličku a vykročila k regálu.

Šatovka ošúchaná rokmi, zošuverené ruky a strhaná tvár – no v nej toľko beznádeje a smútku, že jednoducho som nemohla nevšímať si ju. Vzala do ruky jogurt, snažila sa niečo z obalu vyčítať, hoci bolo jasné, že jej oči už na nestačia. Po chvíli ho vložila do košíka, potom druhý, tretí a …. precupkala pár metrov …. jogurty vybrala a nenápadne, tak aby to nikto nevidel ich povykladala postupne späť. Pristavila sa pri konzervách, po chvíľke postávania vložila do košíka malú plechovku, po dvoch -troch neistých krokoch sa za ňou načiahla a vrátila ju späť …...

Je zbytočné opisovať, že situácia sa takto opakovala ….. dokonca i ten pocit, ktorý ma ovládol je neopisateľný... Staručká drobná osôbka si zapýtala nakrájať ešte päť kúskov koliesok salámy a šuchotala smerom ku kasám, dívajúc sa do preplnených košíkov..... Stála v rade za mnou, tichúčko naďalej pozorovala ruch okolo seba, len ju si nevšímal nik. Pri pohľade do jej košíka sa ma zmocnila úzkosť a nesmierna ľútosť i zlosť..... Dva biele rožky úzkostlivo strážila a v rukách pripravené mince zvierala tak, ako keby ešte stále váhala, či kúpiť jeden alebo dva kúsky pečiva.

Strážila svoje miesto v rade a nakukovala, či sa už míňa tá kopa tovaru na páse kasy pred ňou.

… počkala som , kým prejde pár metrov od dverí. Oslovila ju a do rúk vopchala svoj nákup.

Dali sme sa do reči a chvíľu mi trvalo, kým som ju presvedčila o tom, aby to odo mňa prijala.

Rozprávali sme sa asi hodinku, celý svoj život zhrnula v krátkom okamihu a popri tom, ako som jej niesla nákup ku paneláku, sa rozplakala snáď desať krát.

Rozlúčili sme sa, no musela som sľúbiť, že prídem niekedy aspoň na bylinkový čaj.

 

Neschádza mi z mysle už niekoľko dní – pani, ktorá celý život zasvätila škole a výchove detí..., aby o to svoje – jediné kvôli chorobe prišla , aby prišla o svoju budúcnosť, o potešenie vložiť si do košíka päť plátkov salámy.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?